AEDP je psychoterapeutický model, ktorý vyvinula Dr. Diana Fosha koncom 90. rokov 20. storočia. Je psychodynamickým prístupom, ktorý spája prvky zážitkovej terapie, je založený na vzťahovej terapii, čerpá zo štúdia neuroplasticity a pozitívnych emócií.

Primárne klinické zameranie AEDP je preto vytvorenie nových a zmysluplných liečivých zážitkov, ktoré prichádzajú s vyjadrením a integráciou emocionálnej pravdy klienta, ktoré boli predtým neprístupné, alebo spracovávaním pocitu z toho, byť videní a pochopení alebo somatickým sledovaním vnútorného pociťovaného posunu, ktorý nastáva, keď klienti prechádzajú zo stavu utrpenia do stavu pohody.

„AEDP sa riadi základným princípom, že liečenie je vrodený, zakorenený, biologický proces, ktorý je v každom z nás stále prítomný… Nie sme len zhlukmi patológie odsúdení na opakovanie minulosti v nekonečnom nutkaní. Hlboko v našich mozgoch a telách ležia dispozície k uzdraveniu a sebanaprávaniu, ktoré sa vynárajú na povrch v bezpečných podmienkach; čakajú na prebudenie od prvej chvíle prvého sedenia a ďalej, počas trvania terapie.“
D. Fosha, Undoing aloneness and the transformation of suffering into flourishing: AEDP 2.0

AEDP kladie proces transformácie do centra svojho prístupu. Klinickú prácu začíname s myšlienkou, že klient, bez ohľadu na to, koľko utrpenia nesie, bez ohľadu na to, aké problematické je jeho fungovanie, je viac než len jeho ťažkosti a slabosti. Vidíme, že popri týchto bolestivých realitách existuje vrodená schopnosť sebanaprávania, liečenia, prispôsobovania sa a rastu